AKO TO ZAČALO…

Celý náš príbeh sa začína v období roku 2004 kedy sme sa s rodičmi sťahovali na dom s veľkou záhradou. Odjakživa som túžila po psíkovi, mala som načítané všetky encyklopédie, atlasy a neustále sa hrala na veterinárku, ktorá sa stará o psíkov 🙂   Mojím snom bol Zlatý retríver, ale úplnou náhodou cez ocinovho kolegu sme sa dostali práve k samojedkom. Učaril nás jeho nádherným úsmevom a veľmi priateľskou povahou. No poznáte to.. rodičia nechceli povoliť mať doma vlastného, opakovali mi ako sa oňho nebudem vedieť postarať, ako to nebudem zvládať.. tak som to ako malá vymyslela inak..  Chodila som sa hrať a starať o samojedka práve toho ocovho kolegu. 🙂 
Ako však plynuli mesiace, a ja som bola viac so psíkom ako doma. Ocino uznal, že by bolo lepšie mať takého psíka práve doma.. aby som im neustále neutekala preč 😀 A vtedy prišiel čas rozhodnúť sa. Bola to jasná voľba! Chceme Samojedka!  🙂

O pár dní už nám pobehoval po záhrade takmer 6 mesačný psík Cyprián od Chvojnice. Keďže som v tom čase bola ešte jedináčik, bol mi ako môj vlastný brat. Spával so mnou v posteli, hrali sme sa od rána do večera a trávila som sním naozaj všetok môj voľný čas. Jednoducho povedané, stal sa členom rodiny!
Dokonca sme absolvovali prvé výstavy psov, kde náš Cipísko dostal ocenenie VN1 so slovami “veľmi veľké šteniatko”, tešili sme sa našim prvým spoločným úspechom.  A dá sa povedať, že to boli naše osudové dni v živote, pretože práve vďaka ľudom, ktorých sme postretali na výstavách a rôznych akciách sme sa dostali do kolobehu života so Samojedmi a doslova sme mu prepadli 🙂 
A práve vďaka takým nadšencom, ako sme boli aj my, v roku 2006 vznikol Samojed Klub Slovensko.

Lenže jedného nešťastného dňa nás Cyprián náhle opustil. Bol to pre nás veľký šok, nedokázali sme pozerať na prázdny dom, čo zrazu ostal keď nás opustil. Bolo to naozaj ťažké. Ešte ten deň sme volali chovateľom v Česku a na Slovensku, ktorých samozrejme v tých rokoch bolo naozaj veľmi málo, či nemajú voľné šteniatko. 
A tak sa stalo že k nám do rodiny prišiel Artuš – Artush Usměvavá tvář.

V roku 2007 sa uskutočnila prvá oficiálna klubová výstava Samojed klubu Slovensko, kde som sa ja aj môj ocino spolupodieľali na organizačných záležitostiach. Viete si to predstaviť 😀 ja ako 11 ročná na klubovej výstave, kde už v tom čase bolo viac ako 50 prihlásených samojedkov. Bol to pre mňa doslova splnený sen ❤️

A tak to pokračovalo ďalej..

Roky so Samojedkom pomaly plynuli.. s Artuskom už sme boli zohraná dvojka, absolvovali sme niekoľko spoločných výstav, ako i samojedích akcií a začali sme túžiť po ďalšom parťákovi do rodiny.  A vtedy keď Artush trochu podvyrástol pridal sa k nám do rodiny ďalší Samojedko, tentoraz však sučka menom Blondi Biela radosť. Vidieť ich spolu vyrastať, hrať a blázniť sa bolo nádherné. Boli pre seba ako stvorený. 🙂
Začali sme snívať o šteniatkach. Artusho bol vyšetrený a zdravý, preto sme postupne začali absolvovať všetky zdravotné testy aj s Blondi. Lenže smola sa na nás lepila ďalej. Keď mala Blondi 2 roky, išli sme na vyšetrenia kĺbov a bohužiaľ prišli veľmi zlé výsledky a na šteniatka sme na neurčitý čas mohli zabudnúť. 

Stále som bola medzi Samojedmi ako doma. Spolu s ocinom, ktorého behom tých rokov zvolili ako člena výboru, som pomáhala s organizáciou výstav a podieľala sa na veľa záležitostiach klubu. Lenže tento môj malý dlhodobý sen, mať šteniatka, sa ma po celé tie dlhé roky nepustil. Bola som tvrdohlavá a vytrvalá (presne ako naši Samojedi) 🙂 A tak sa stalo, že v roku 2014 sa k nám do rodiny pridala sučka menom Honey- Matyella Baby Honeymoon. S Honey som dostala novú nádej, absolvovali sme rôzne zahraničné i domáce výstavy a získali sme veľa úžasných ocenení, skúseností a dobrých rád. Prešli sme zdravotnými vyšetreniami a všetky výsledky prišli negatívne, čiže bola zdravá a mohli sme mať šteniatka 🙂 Čo ma privádzalo k môjmu malému snu, mať chovateľskú stanicu a odchovať svoje vlastné zdravé a krásne šteniatka.

Dlho sme premýšľali nad menom pre našu chovateľskú stanicu, ale nakoniec sme si obľubu našli v mene BLARTHON – ktorá je spojená z mien našich Samojedkov. 

BL– BLONDI
ART– ARTUSH
HON– HONEY

A tak, po toľkých dlhých rokoch.. sa mi splnil sen.. a naša chovateľská stanica BLARTHON bola oficiálne zaregistrovaná v FCI v roku 2016. ❤️

Náš sen – naša cesta so Samojedmi, pokračuje.. Pre našich psíkov, ale i šteniatka sa snažíme vytvoriť prostredie plné lásky a starostlivosti. Kladieme dôraz na zdravie, temperament a pohodu našich psíkov, aby sme zabezpečili, že každý psík, každé šteniatko, ktoré odchováme, bude mať všetko, čo potrebuje na to, aby sa stalo šťastným a zdravým spoločníkom svojich nových majiteľov.

Náš chov je založený na princípe, že každé šteniatko, ktoré odchováme, je súčasťou našej rodiny. Preto veľký dôraz kladieme na výber správnych rodín, kde budú mať nielen možnosť zapojiť sa do rôznych aktivít, ktoré im umožnia vyvíjať svoje fyzické aj mentálne schopnosti, ale kde budú mať hlavne dostatok lásky a pozornosti. Snažíme sa im všetkým poskytnúť ten najlepší štart do života, vychovávať ich v láske, starostlivosti a hlavne zdravom prostredí. Učíme nových majiteľov, ako sa starať o svoje šteniatka, poskytujeme im podporu a rady po celú dobu života psíka. Naše šteniatka odchádzajú do nových domovov s vedomím, že vždy budú mať v nás oporu a pomocnú ruku. Naším cieľom nie je len odchovať ďalšiu generáciu Samojedov, ale odchovať zdravé a šťastné psy, ktoré prinášajú radosť a lásku do svojich nových domovov. Veríme, že každé šteniatko, ktoré odchováme, nesie so sebou kúsok nášho srdca a našej lásky k tomuto nádhernému plemenu.
Pretože bez nich by to jednoducho nemalo zmysel.. 🙂 

Počas rokov, ktorých sa venujeme Samojedkom, sme mali možnosť sa zúčastniť rôznych akcií, výstav, ale i seminárov. Spoznať množstvo chovateľov, rovnakých nadšencov a milovníkov tohto plemena, z ktorých sa mnohí stali našimi dobrými priateľmi a sú nimi dodnes. Tiež majitelia našich odchovov sú pre nás novými priateľmi a novou rodinou a veľmi sa z našej rozrastajúcej rodiny BLARTHON tešíme.

Na záver by som sa chcela poďakovať v prvej rade chovateľke Erike Okánikovej za to, že ma priviedla k samojedkom a taktiež za jej pomoc a cenné rady nielen ohľadom psíkov, mojim rodičom za trpezlivosť a podporu, ktorú mi roky dávajú a predovšetkým najväčšia vďaka patrí všetkým rodinám mojich detí, za všetku ich lásku a priateľstvo.

A tiež celému Samojed Klubu Slovensko za ich dlhoročné fungovanie a zastrešovanie tohto krásneho plemena, ktorého som súčasťou od založenia a posledné roky aj ako člen výboru 🙂